Celý život pomáham tým, ktorých fašisti zabíjajú a mňa nazvú klérofašistom?

Cirkev nenávidí hriech, ale šíri lásku k hriešnikom

"Diabol nebojuje o skazenu dušu, pretože tú má"

Svetlo Sveta: Otec Marián, na Slovensku bola nedávno odvysielaná rozhlasová relácia , kde ste predstavovaný ako klérofašista a to priamo na verejnoprávnom okruhu. Taktiež jeden z webových spravodajských portálov natočil v podobnom štýle podcast. Ako si vysvetľujete, že niekto pre Vás dokáže mať takéto pomenovanie?

Marián Kuffa: Celý kňazský život pomáham všetkým tým, ktorých fašisti likvidovali. U mňa v Žakovciach mám najopustenejších ľudí. V Etiópii som sa staral o ľudí, kedy mi rehoľné sestry povedali, že ak na mňa pacient kychne a slina sa mi dostane do očí, istotne zomriem. Fašizmus všetkých ľudí, ktorých milujem, ktorým pomáham a o ktorých sa starám, likvidoval. Je neuveriteľné, že toto niekto dokáže povedať vo verejnoprávnom priestore a máme sa tváriť, že to je v poriadku.

Na Vašu adresu historik Szabó hovorí, že máte nebezpečný slovník a používate militantné slová ako granát a podobne.

Pán Szabó sa podpísal aj pod vyhlásenie na podporu Michala Havrana, ktorého text na moju adresu bol vyhlásený Tlačovou digitálnou radou SR za nenávistný a podobný fašizoidnému prejavu. Takže pán historik, ktorý schvaľuje nenávistné a fašizoidné prejavy voči mne, hodnotí Kuffu, že je nenávistný. Pýtam sa teda, kto je tu potom fašista? Ked prirovnám gender ideologiu ku granátu namierenemu priamo proti rodine, len v miernejšom význame reprodukujem slová pápeža Františka, ktorý o tejto ideologii prehlásil, že je ako atomová bomba. Aj pápež František je potom podľa spomenutého p.Szaba klérofašista? Kam sa to dnes neoliberálny mediálny svet dostal?

Komu prekážate?

Spýtam sa Vás inak. Komu prekážal Kristus? Komu prekážal Ján Pavoll II., keď na neho vystrelili? Komu prekáža kresťanstvo, ktoré sa pridŕža Kristovho učenia? Pastier prekáža iba vlkom. On je jediná ochrana oviec. Ja som pastier a budem pásť mne zverené ovečky, pretože ja som za ne zodpovedný pred Bohom a budem klásť odpočet. Pokiaľ budem žiť, ja svoje ovečky, s Božou pomocou, neopustím. A týmito ovečkami je aj tento národ. Tí, čo mňa nazývajú klérofašistom, lebo nesedím do ich genderistického konceptu sveta, majú u mňa brány fary kedykoľvek otvorené. Už veľa ľudí, ktorí si postavili kariéru na likvidovaní Kuffu cez ne prišlo so slzami prosiac o odpustenie. Nie preto, že mne by to malo pomôcť, ale preto, že ich duša tú krivdu nezniesla. Nie sú moji nepriatelia, ale nepriateľom je pre mňa ich ideológia, ktorá je zameraná proti životu a Božiemu stvoreniu.

Šíri Cirkev nenávisť?

Áno. Nenávidí hriech. Ale šíri aj lásku k hriešnikom. Sú v dejinách obdobia, kedy ľudia nechcú žiť podľa Božích prikázaní. Vtedy majú pocit, že Pravda je nenávisť. Ja viem, čo je nenávisť. Bol som pri každom vojenskom konflikte, ktorý tu za posledné obdobie prepukol. Nie ako vojak, ale ako pomocník trpiacim. Bol som v Juhoslávii, na Ukrajine, v Rumunsku, aj v Afrike. V Juhoslávii mi opitý vojak namieril samopal na brucho. Rýchlo som vyznal hriechy, aj keď nedokonalo, veril som, že je to môj koniec. Keď potiahol kohútik, samopal sa mu zasekol. Našťastie ho chytili chlapci pod krk a odzbrojili. Pre koho, ak nie pre biednych, som toto robil? Pre aké pohodlie som tam zostal? Viem, čo je pravá láska a aj pravá nenávisť. Zažil som ich na vlastnej koži. Aj teraz ich zažívam.

Dá sa viera hlásať tak, že všetci budú spokojní?

Ak ohlásite výsledky len obyčajného hokeja, hoci aj pravdivé, budú všetci ľudia spokojní? Ak hlásate Boha, tak vrháte na zem oheň. To, že Otec povstane proti synovi v otázke viery, je predpovedané. Beda mi ak by som nehlásal Božie slovo. Ja nikoho získať nemusím, nikoho obrátiť nemusím, to je Božia právomoc. Ja musím hlásať Božie slovo. Pre niekoho je zdrojom pokánia a pre iného pohoršenia. Poznáme to, že ani čiarka z Biblie nezmizne. Ak by som chcel niekoho získať a tú čiarku by som ja stadiaľ vyhodil, beda mi.

Ľudia Vás vnímajú cez Žákovce, ale nie je známe, že ste takmer skončili v Afrike.

Áno bol som v Etiópii, v hlavnom meste a staral som sa o ľudí, ktorých sa nikto nechcel dotknúť. Zbieral som chudobných ľudí z ulice. Videl som umierať ludí prilepených o roztopený asfalt. Rehoľná sestra mi povedala, či si uvedomujem, že v Etiópii zomriem. Umrieť v Afrike, aká “Amerika.” Povedal som, že keď za čias dona Bosca v Turíne vypukol príšerným mor a nemal kto tých ľudí odpratávať z domov a ulíc, tak don Bosco prišiel pred chlapcov a povedal im, že Boh im sľubuje, že ak budú chorým pomáhať v milosti posväcujúcej, nikomu sa nič nestane. Tak som to vykonával tak, ako Boh povedal a ako vidíte, som tu.

Otec Marián, tento rok oslávite 60 rokov života. V polovici života ste vstúpili do seminára, teda keď ste mali 30 rokov. Ako by ste neveriacemu človeku priblížili o čom je Cirkev?

Je známe, že po mojom úraze som sa rozhodol Bohu vrátiť môj život, ale zasvätený. Snažím sa to robiť denne. Každý pokrstený človek je súčasťou toho, čo Cirkev nazýva „bojujúca Cirkev.“ Je to Cirkev žijúcich na zemi. Bojujúca je preto, pretože každý jeden člen bojuje za svoju spásu. Robí tak tým, ako odpovedá na pokušenia, ako využíva dary a milosti. Zlodej chce ukradnúť len to, čo má nejakú hodnotu. Duša človeka má najväčšiu hodnotu, pretože je večná. Diabol nebojuje o skazenu dušu, pretože tu má. Pokúšaný je človek, čo chce žiť cnostný život. Nikto od tohto zápasu nie je ochránený. A Cirkev nám dáva duchovnú silu cez sviatosti, aby sme tento duchovný boj vedeli viesť. Cirkev je to najdôležitejšie čo tento svet má. Je to strážkyňa tajomstiev, je svätá, Je svätá, pretože jej Hlava je svätá, a ňou je Kristus. Tiež sviatosti v nej sú sväté, hoci aj nie jej všetci členovia. Bez Cirkvi by nebolo Eucharistie. Je ženského rodu. Je Kristova nevesta.

Aký život máme teda žiť?

Život žitý v súlade s 10 Božími prikázaniami vo vedomí si, že dobro pochádza od Boha a akýkoľvek duchovný úspech v boji, nie je ľudským úspechom, ale Božou milosťou. Pokora je základ všetkého, pretože je to opak pýchy, ktorá pred Boha kladie človeka a jeho zásluhy, schopnosti a dary. Pýcha to, čo Boh dáva, otáča proti Stvoriteľovi a vtedy človek neďakuje, ale vystatuje sa. V momente ak si pyšný, buď si istý, že padneš. Boh neznesie pýchu. Pyšnému odkazujem, nie je otázka či, ale kedy a ako hlboko poletíš. Ten pád je pre tvoje dobro.

Takže prvým krokom pokory je uznanie vlastnej hriešnosti?

Ježiš je lekár našej duše a životov. Ak neuznáme hriešnosť, lekára nepotrebujeme. Ak nepotrebujeme lekára, nemáme dôvod ho kontaktovať, nadviazať s ním vzťah. Preto Cirkev pýchu považuje za prameň všetkého zla. Pýcha vytláča Boha z duše a z našich životov.

Aké je z toho ponaučenie pre dnešnú dobu?

Cirkev je ako dobrý strom, s dobrým ovocím: hoci ho udrieš palicou, dokáže ti ponúknuť sladké a dobré ovocie. Zároveň je ale Cirkev ako pevná skala: proti nikomu sa nerozbehne, ale kto sa rozbehne proti nej, roztrepe si hlavu. Dejiny Cirkvi, ktorá prežila všetkých svojich nepriateľov to už 2000 rokov permanentne a úspešne potvrdzujú.

Načo potom bojovať proti liberálnemu genderizmu, keď aj tak nakoniec padne sám ?

Vieme už, že každý „izmus“ bojujúci proti Cirkvi vždy mal, alebo bude mať vždy napokon cirkevný pohreb. Tak raz aj genderizmus. Ak sa ale zavčasu voči tejto zlej a nevedeckej genderovej ideológii nevzoprú rozumní a statoční ľudia, napácha gender veľa škody a utrpenia tak, ako to robí každé zlo, ktoré sa spočiatku schováva za dobro, kým ho ľudia neodhalia a nezlikvidujú. Bojovať okamžite proti zlu je teda nie len rozumné a charakterné, ale aj nevyhnutné, ak chceme zabrániť zbytočným, ďalším a ďalším krivdám a utrpeniam.

Ako sa dívate na utrpenie vo svete?

Utrpenie je ovocím zla a hriechu. Ak človek siahne na hriech, siaha aj po utrpení. Cirkev nás učí utrpenie vo svete čo najviac zmierňovať. Odstrániť ho celkom nevieme.

V Žakovciach v súlade s náukou Cirkvi už 30 rokov pomáhame núdznym a trpiacim v ich utrpení, a to bez rozdielu rasy, farby pleti, národnosti, svetonázoru, či náboženstva. Bez rozdielu sexuálnej orientácie, či náklonnosti, bez rozdielu politickej príslušnosti. Skrátka bez rozdielu. Cirkev nás učí, že Kristus je totiž zvláštnym spôsobom prítomný v núdznych a trpiacich, ako Kristus trpiaci… Bol som hladný…, smädný…, nahý… Pomáhaním núdznym a trpiacim pomáhame teda samotnému Kristovi. Toto je pravé učenie Cirkvi. V toto ja verím, a preto to robím – čo robím, hoci ma mnohí ľudia nechápu, alebo aj nespravodlivo odsudzujú.